Sicílske nešpory – nerozlúsknutý oriešok
autor: Hubert Hesoun
Státní opera Praha sa rozhodla uviesť jedno z najnáročnejších diel verdiovskej literatúry Sicílske nešpory. Je to projekt ambiciózny a neľahký – veď ani v Národním divadle opera dodnes nezaznela a aj na Slovensku sa jej národná premiéra ešte len bude musieť odohrať. Hneď v úvode treba žiaľ konštatovať, že väčšie očakávania inscenácia nemôže uspokojiť, aj keď niektoré jednotlivosti sa podarili.
Tak dirigent Hilary Griffiths vykonal kus obdivuhodnej práce v zopnutí ohromného celku do relatívne jednotného tvaru. V orchestri síce stále počuť nejaké tie nechcené disonancie a často som mal pocit jednotvárnosti bez výrazových odtienení a dramatického kontrastu, predsalen hral orchester lepšie než inokedy, čistejšie. Pochvalu si tentokrát zaslúži aj achillova päta miestneho súboru, čiže zbor. Ten doviedol zbormajster Adolf Melichar k vyváženému, sýtemu zvuku a spevácky profesionálnemu výkonu, čo nebýva samozrejmosťou – chýbalo len viac emocionality, citu. Zboru však treba vytknúť, že sa nie a nie naučiť aspoň základnému javiskovému pohybu a elementárnym zásadám javiskového prejavu – tu pracoval režisér nedostatočne.
Režiséru Karlu Křížovi treba teda vytknúť málo práce s hercom (aj keď rozumiem tomu, že pri troch alternáciách na niektoré úlohy to nie je jednoduché). Scéna Jaroslava Malinu vytvorila režisérovi voľný priestor s otvoreným, jednoliato nasvieteným horizontom a prostými, náznakovými dekoráciami po stranách. Režisér si teda sťažil prácu, keďže sa nemohol oprieť o významovú nosnosť scénografie, musel nájsť iné prostriedky, ako komunikovať s divákom, nebol však úspešný. Veľké, prázdne javisko Státní opery si žiadalo zaplniť plnokrvným hereckým divadlom, jasne a logicky stavanými situáciami, narysovanými vzťahmi medzi postavami a jasným stanoviskom, ba dokonca presahom – výpovedi o niečom viac než je len samotná hudba. V divadle sa chcem dozvedieť niečo o svete! Namiesto toho sme však videli trápne pajácovanie, bábkové herectvo, operácke maniere a tradičné balety (choreografia Pavla Ďumbala bola pre mňa staromódna a svojim kvázirealistickým duchom celkom mimo v moderne sa tváriacej inscenácii). Finálna scéna nevyznela ako dramatický vrchol, ale ako trápny výjav stredoškolského dramatického krúžku. Nebol to jediný obraz povrchný, nepravdepodobný a nevieryhodný – vonkoncom si nemyslím, že by to lepšie nešlo, libreto za to nemôže!
Režisér nedokázal zbaviť hercov – spevákov ani tých najtrápnejších póz (vyslovene strašný bol pohľad na Ondřeja Sochu alebo Ikaia-Purdyho, ktorý nepresvedčil ani spevácky, napriek príjemne, až pavarottiovsky zafarbenému hlasu) a nechal ich napospas samých sebe. Hviezdou večera bol pre mňa Tomasz Konieczny, ktorý nech sa do Prahy vracia čo najčastejšie! Prirodzené herectvo, perfektne odvodené od situácie a vnútorného stavu postavy, k tomu pevný basbaritón veľkého rozsahu a očarujúcej temnej farby so znelými, diabolskými hĺbkami, ale aj silnými, plnými výškami – dokonale zvládol postavu Procidu, hoci ho hral kvôli chýbajúcemu réžijnému vedeniu po svojom, nie celkom v súhre s ostatnými. Smutnému priemeru sa výrazne vymykal aj Alexandru Agache, ktorý bol spoľahlivý vo výškach a citlivý v lyrických pasážach – dokázal obdivuhodne vystriedať všetky polohy a rozpory postavy sicílskeho guvernéra Monforteho. Anna Todorovová bola zrejme indisponovaná, hoci sa behom večera trochu rozospievala – obmedzila sa však na podpriemerné odspievanie Eleny v nižších polohách.
Napriek snahe a poctivej práci sa nepodarilo vytvoriť inscenáciu trvalejších hodnôt, Státní opera by mala veľmi rýchlo nájsť svoje miesto a formulovať program – takto pôsobí aj táto sezóna ako náhodná zmes podivuhodných divadelných kreácií, ktoré nedosahujú ani len priemerného európskeho štandardu.Písané z 2. reprízy 29.3. 2006
TIP!
Časopis 20 - rubriky
Časopis 20 - sekce
DIVADLO
VČD v příští sezóně uvede sedm premiér
Východočeské divadlo uveřejnilo dramaturgický plán nadcházející divadelní sezóny, který blíže představuje šéfd celý článek
HUDBA
Zemřel Miroslav Imrich
Hudební scénu zasáhla tragická zpráva. Ve věku 71 let navždy odešel zpěvák a skladatel Miroslav Imrich, jeden celý článek
LITERATURA/UMĚNÍ
Výtvarné tipy 20. týden
Ztracené poklady Egypta: Záhady egyptské Sfingy
Je stejně tajemná jako slavná. Prozkoumejte minulost jedné celý článek